Po položení všetkých otázok pani Kováčovej, vznikol tento príspevok a 7 želaní.

Niekedy zabúdame na to akú dlhú cestu prešli ženy v našej spoločnosti. Možno by sme to mohli zhrnúť do formulácie:  Z kuchyne do sveta. Niekedy len pomyselne a niekedy doslova. Naše prastaré mamy by možno len ťažko uverili tomu ako budú žiť ich pravnučky: že získajú univerzitné vzdelanie zväčša v tradične mužských odboroch a nielenže získajú vzdelanie, ale i zamestnanie v odbore.

 Zmenilo sa mnohé a mnohé zostalo pri starom. Tvrdenia v zmysle, že žena má byť pekná a nie múdra, dotvárajú i dnes kolorit našej spoločnosti. Ženy limitované svojou biologickou konštitúciou jasne indikujúcou, čo je ich najdôležitejšou úlohou ba až povinnosťou,  sú pre niektorých reprezentantov mužstva neschopné konkurencie mužským intelektuálnym štandardom. Avšak pre mnohých mužov tomu tak nie je a ja sa, aj na základe svojich pracovných skúseností, domnievam, že týchto mužov je čím ďalej, tým viac.

Čo by som si teda priala pre ženy na UMB?  Vlastne nič iné ako to, čo by som si priala i pre mužov na UMB.  Ženy by totiž nepotrebovali špeciálne zaobchádzanie ani v akademickom svete a ani vo svete mimo univerzity, pokiaľ by systém, v ktorom sa ako osoby realizujú, nebol voči nim a priori predpojatý.

Želala by som si, aby:

1. sme mohli byť hrdé a hrdí na to, že sme súčasťou tohto konkrétneho univerzitného prostredia a aby sme v našej práci (opäť) nachádzali zmysel;
2. sme boli motivované a motivovaní prispievať k rozvoju ako nášho akademického priestoru, tak i odboru;
3. sme verili tomu, že smernice a opatrenia  s etickým obsahom (napr. aj  o rodovej rovnosti) nie sú len povinné „jazdy“, ale odrážajú skutočný záujem kontinuálne a zmysluplne podporovaný vedením univerzity;
4. sme nevnímali, že rozhodnutie mať alebo nemať  deti a rodinu nám zásadne komplikuje pracovný výkon a takmer znemožňuje kariérny rozvoj;
5.  sme nemuseli voliť medzi prácou a rodinou a denne oscilovať na hrane syndrómu podvodníka v pracovnom alebo domácom prostredí;
6. sme sa cítili rešpektované a rešpektovaní v pracovnom prostredí, ale i mimo neho;
7. naše akademické prostredie bolo tým, k čomu sa hlási – prostredím podporujúcim rôznorodosť a diskusiu, toleranciu a humanitu, vedeckú zvedavosť a poznanie a to všetko s dôrazom kladeným na dôstojnosť človeka.